Zlož svoje starosti na Hospodina, On sa o teba postará.
Žalm 55, 23.
Milí čitatelia,
Toto sú slová, ktoré vždy potrebujeme počuť a pripomenúť si ich. Zvlášť pri takomto novom začiatku. Starosti máme každý, mnohé starosti už prebehli naším životom, po nich zostali len spomienky...
ale oni určite ešte prídu. Šediny a vrásky na našich tvaroch sú prejavom ťarchy a zodpovednosti žitia. Bez starostí ani nemožno žiť zodpovedne tento život, to patrí k životu. Človek pod touto záťažou dozrie a vyformuje sa z neho rozhodná osobnosť.
ale oni určite ešte prídu. Šediny a vrásky na našich tvaroch sú prejavom ťarchy a zodpovednosti žitia. Bez starostí ani nemožno žiť zodpovedne tento život, to patrí k životu. Človek pod touto záťažou dozrie a vyformuje sa z neho rozhodná osobnosť.
Jedná sa tu však o nadmierne starosti, na bremená a na trápenie. Samé slovo „ťažkosť„ hovorí, že sa jedná o niečo mohutné, niečo, čo má svoju váhu... niečo, čo nemôžeme uniesť. Človek hodnotí veci podľa ťarchy- keď má niečo väčšiu váhu, má predstavu, že je tam lepší obsah! Z hľadiska života ten „ťaží obsah“ spôsobuje aj väčšiu bolesť.
Naše bremená bývajú najrôznejšie. Každý máme niečo čo nás ťaží, niečo, čo vychádza z rámcov našich síl, je viac akoby sme zvládli...a každý máme to naše vlastné najťažšie. Práve preto sa človek vo svojej prirodzenosti potrebuje oprieť o niečo. Potrebuje sa spoľahnúť, je ťažko žiť v stálom strachu a držať všetko pod kontrolou. Človek potrebuje pocit istoty a bezpečia, aby normálne fungoval. Na Hospodina spusť svoje bremená! Aj tak s tým nič neurobíš, môžeš len do určitej hranici. Koľko ti dovolia vlastné sily a schopnosti. Spusť znamená; vypusť ich zo svojich rúk, zlož pod kríž a nechaj tam. Do konca sa pod tým rozumie; svoje starosti zahoď- uvrhni na Hospodina. Verím, že by sme mnohí chceli zahodiť množstvo starostí, ale často nemôžeme, sú ako prilepené. Práve preto sa tu myslí; odtrhni tú čiastku zo seba a zahoď. Urob rozdelenie- staré a nové. Hádžeme to čo nechceme, to nepotrebné (smeti)...Tak je aj s bremenom a utrpením- odhoďme to, čo nás presahuje!
Vtedy sa On o teba postará! Čo je viera ak nie dať priestor Bohu vo svojom živote? Ako môžeme zakúsiť Božie vodcovstvo ak sa budem o všetko sám snažiť? Často sme maloverní! Veríme všetkému čo nám sľubuje pomoc; vede, medicíne, politike, materiálnym hodnotám... Ale to nie je viera. Viera je veriť, aj keď sú okolnosti zlé, práve vtedy sa vyskúša naša viera. Inak povedané - On ťa udrží, On ťa ponesie. Keď ty nemôžeš- On ťa bude opatrovať. Dokonca je v tomto verši zachytená aj budúcnosť- bude ťa opatrovať. Nie je to jednorazová pomoc- ale podpora na celý život.
Zahoď svoje starosti na Hospodina a vtedy uvoľníš priestor pre Božiu pomoc! Prajem nám, aby náš nastavajúci rok bol poznamenaný práve týmto!
