Úvod
„Kde a ako vznikla myšlienka medzinárodného dňa modlitieb?“ Taká je najčastejšia otázka nielen redaktorov pri nahrávaní rozhovoru na túto tému pre rozhlas alebo pri natáčaní televíziou pred samotnou slávnosťou, ale aj mnohých ľudí, ktorí sa s ňou stretli po prvý raz. Niektoré údaje sa roky tradovali, a to napr. jubileum v r. 1987 – sto rokov od vzniku Svetového dňa modlitieb. A práve ten rok vzbudil záujem o históriu SDM, ktorá bola v podstate neznáma. Vstúpiť na toto „pole neorané“ sa odvážila sestra Helga Hiller /1/, metodistická kazateľka v Nemecku, ktorú zbor uvoľnil na jeden rok, aby hľadala stopy o počiatkoch pôsobenia žien, zasahujúceho dnes už 180 krajín sveta. Prišla do New Yorku s veľkou zvedavosťou, ale bez predstavy o veľkosti a šírke tohto podujatia. Bola to ozajstná detektívna cesta, viedla cez knihy, časopisy, výročné správy, protokoly a mnohé malé a často skryté odkazy v knižniciach a archívoch, a čoraz viac bola fascinovaná netušene bohatými prameňmi, ktoré sa vynárali. Bolo jasné, že dejiny SDM treba novo zostaviť, ba ich vlastne až teraz napísať. Lebo doterajšie články a predstavy vychádzali z tradície, ktorá nebola nikdy skúmaná a môže byť skutočne živá až teraz v nadväznosti na odhalené dôveryhodné pramene.
Korene hnutia siahajú ďaleko dozadu, ako bolo doteraz známe. V r. 1812 zvoláva baptistka Mary Webb v Bostone ženy Nového Anglicka, aby sa stretávali raz mesačne modliť sa za misiu. Výzva mala veľký ohlas. Bol to krok k verejným spoločným modlitbám žien. Hnutiu predchádzali v USA, Kanade a Veľkej Británii dni a týždne modlitieb v rôznych denomináciách, zaoberajúce sa postavením žien a detí v misijných krajinách. Napriek nesúhlasu mužov zakladali vlastné misijné spoločenstvá, vysielali misionárky a ich službu podporovali. Popri spoločenstvách pre zahraničnú misiu vznikali aj pre domácu misiu, pričom dôraz sa kládol na osobné a spoločné modlitby, prekonávajúce aj najväčšie vzdialenosti. Ženy sa pritom už veľmi skoro usilovali prekročiť hranice vlastných denominácií a navzájom spolupracovať. Na vzniku medzikonfesijného modlitebného dňa pre vnútornú misiu v r. 1897 spolupracovali ženy šiestich denominácií.
Vôľa na ekumenickú spoluprácu celého sveta viedla už v r. 1888 v Londýne k založeniu Svetového misijného výboru kresťanských žien. Misijný kongres žien v Chicagu v r. 1893 a systematické zaoberanie sa témami žien pri veľkých misijných konferenciách sa vracali k iniciatíve Svetového výboru, ktorý dal ženám aj podnet v r. 1900 k vydávaniu jedinenčnej série vzdelávacích kníh na poli misie. Vychádzali od r. 1901 až do r. 1938 a boli každý rok predmetom systematickej študijnej práce desaťtisíc žien v Severnej Amerike. „Informované modlitby“ neskoršieho hnutia SDM z nich vychádzali.
Ženy svojou rozsiahlou prácou v zboroch a cirkviach hrali pri vzniku ekumenického hnutia rozhodujúcejšiu úlohu, ako im bola doteraz priznaná. Stovky žien sa zúčastnili ako delegátky a návštevníčky Svetovej misijnej konferencie v Edinburgu v r. 1910 a podporovali vytvorenie celosvetového návrhu pre spoluprácu ako Medzinárodnej misijnej rady a neskôr Svetovej rady cirkví. Profilujúce sa, ale zabudnuté zástupkyne misijného hnutia žien od Sarah Doremus cez Abbie Child až po Lucy W. Peabody a Helen Barrett Montgomery hľadáme márne pri všeobecnom predstavovaní dejín misie a ekumény.
Veľkolepé slávenie 50 ročného jubilea misijných spoločností žien 1910/11 motivovalo desaťtisíce amerických žien k ekumenickej spolupráci. Vznikali ekumenické skupiny a v r. 1912 zaznela výzva na zjednotený modlitebný deň pre zahraničnú misiu.
Otrasy 1. svetovej vojny viedli americké cirkevníčky k tomu, aby sa zasadili zo všetkých síl na prekonanie zábran, za jednotu a mier. 20. februára 1920, v prvý pôstny piatok, slávili po prvý raz Zjednotený modlitebný deň za misiu. Svetový mier a priateľstvo boli v úzkej súvislosti s konkrétnymi akciami proti vojne a rasovej diskriminácii.
Na základe získaných dokladov sa podľa nového hodnotenia uvádza rok 1927 ako pravý rok Svetového dňa modlitieb. Vízia Svetového spoločenstva kresťanských žien a osnova pre partnerskú spoluprácu kresťaniek celého sveta viedla americké ženy v r. 1926 k tomu, aby rozoslali výzvu na modlitebný deň do celého sveta dostupnými misijnými kanálmi a cez prácu žien. Nečakane pozitívny ohlas viedol 4. marca 1927 k sláveniu prvého SDM za misiu. Od r. 1928 odpadol prídavok „za misiu“. Správy o tomto prvom slávení SDM v mnohých krajinách sa našli a sestra Helga Hiller ich mala k dispozícii.
Vývoj rýchlo napredoval. Helen Kim z Kórey zostavila poriadok SDM na r. 1930 ako prvá žena z neamerickej krajiny a súčasne bol predložený návrh na zriadenie Svetového výboru, ktorý má prevziať zodpovednosť za SDM. Stúpajúce zbierky sa naďalej odsúhlasovali na 4 projekty pre ženy a deti doma a v zahraničí. Takmer od začiatku je súčasťou SDM aj osobitné detská bohoslužba.
Pre hospodárske ťažkosti a vojnové konflikty na rôznych kontinentoch sa nemohlo uskutočniť celosvetové usporiadanie. V Severnej Amerike viedol už dlhšie trvajúci proces „zhltnutia“ misijnej práce žien všeobecnými misijnými prácami cirkví – poľutovaniahodná príučka o takých stále sa opakujúcich skúsenostiach žien – k novému usporiadaniu práce žien. Svetový deň modlitieb zostal ako dedičstvo misijného hnutia žien nielen zachovaný, ale nepretržite rastie a ďalej sa rozvíja.
Nesprávne tradovaný rok začiatku SDM vychádza z toho, že prvé informácie sa spoliehali na ústne podanie. Prvá písomná správa pochádza od Florence E. Quinlan z r. 1926, že modlitebný deň sa zaviedol krátko po jubileu a pripisuje sa Lucy W. Peabody a Helen Barrett Montgomery. Neskôr píše, že presné dátum nemožno odhaliť, začiatky pripisuje do „skorých deväťdesiatych rokov“. Pri slávení 75 ročného jubilea v r. 1961 je tu už historický zmätok, lebo ho spája s rokom 1890 – svetovou cestou týchto dvoch žien, na ktorej sa stretli s biedou žien v Ázii. V r. 1960 však už nik osobne nepoznal zakladajúce ženy a misijné hnutie žien sa stratilo z povedomia. Žiadna žena sa žiaľ nepodujala na opravu možno aj preto, že všetky zúčastnené – typicky žensky – boli zaťažené aktuálnymi projektmi. Pri 75 ročnom jubileu sa táto verzia dejín SDM po prvý raz šírila vo veľkom. To isté sa udialo ešte raz v r. 1987 pri 100 ročnom jubileu.
Podstatné je, že tisíce žien mnohých krajín a všetkých kresťanských denominácií na celom svete sa spoločne skláňajú pri modlitbách za spoločným cieľom. Potrebu jednoty si začali uvedomovať v misijnej práci až vtedy, keď sa stretli v odľahlých krajinách na misijných poliach ako misionári rôznych cirkví a pochopili, že ich rozdelenie pôsobí mätúco. Ekumenické vzťahy sa budujú práve na poli misie a sú potrebné k tomu, aby naša viera rástla. Ekumenické hnutie tak odpovedá na jasné biblické výzvy na jednotu kresťanov.
Ťažkosti pri hľadaní stôp po koreňoch hnutia nám pripomínajú, aby sme nepodceňovali svoje vlastné dejiny, ale ich zdokumentovali a zabezpečili pre nasledujúce generácie. Zostáva iba želanie, aby SDM zachovával aj naďalej tradíciu týchto veľkých žien, podporoval svojím spôsobom ekuménu žien a žil s ňou.
______________________
/1/ Spis obsahuje informácie z knihy Oekumene der Frauen od Helgy Hillerovej, ku ktorým
sme dostali súhlas od nemeckého výboru Svetového dňa modlitieb, Stein
